U nás v Česko-Slovensku vládol socializmus a každé propagovanie proamerickej, či západnej kultúry bolo zakázané a postihované.  Za rozvoj pouličného tanca vďačíme hlavne zoskupeniu chalanov  z Bratislavy ako  Edo Krajčír, Mirko Bela, Karol Zajac, Janko Sirotka, Peter Bathanny, Vlado Húšťava, Ivan Ladižinský, Fredy Aisy, Vladimír Kepaza a najmladší Mako Hindy. Mako trénoval gymnastiku,  saltá, premety  a lietajúce kolá mu nerobili problém. Do skupiny sa dostal vďaka vplyvu  Eda Krajčíra. Mako ako  prvý na  Slovensku prišiel na to ako sa robí helikoptéra, windmill. Bol v tomto priekopník. Jeho špecialita boli pretoče "swipes". Dovtedy celé zoskupenie nevedelo na tento prvok prísť.  Vďaka týmto ľudom, ktorí to nevzdali a robili to, čo ich baví deň a noc, bez nároku na honorár, slávu, či odmeny môžeme aj my dnes tancovať Tanec Ulice.

Títo chlapci z ulice sa nazvali  "Gumení chlapci".

V uliciach Bratislavy pôsobili od roku 1981.Najčastešie tancovali v podchode pri Istropolise, kde neraz mali problémy s políciou za šírenie západnej kultúry. Policajti ich rozháňali. Tínedžeri, ktorí boli ovplyvnení náhodným vzhliadnutím vysielania Rakúskej televízie a podpultovým  predajom VHS.  V Bratislave sa dali chytiť aj zahraničné stanice a to bol práve ten zdroj z ktorého čerpali aj naši chlapci. Videorekordér skoro nikto nemal, ak tak často krát netrpezlivo čakali na vysielanie programu, kde bol prezentovaný break-dance. Pod rukou a  po známosti sa zháňali videokazety filmov ako Beat street a Breakin. Naši vzhliadali k Rock steady crew a New york city breakers. Boli to ich vzory a snažili sa naučiť ich pohyby. Každý v skupine bol dobý v niečom inom a navzájom sa dopĺňali. Tvorili jeden celok, jeden team. V tej dobe ľudia nemali ani potuchy, čo to je break-dance, keď videli tancovať Gumených chlapcov, zostávali v nemom úžase. Existovali ešte aj iné zoskupenia ako "Električkári" alebo "chlapci zo siedmej ulice" na ktorých nemám žiaľ kontakt, ak ich poznáš ozvi sa mi prosím na majo(Replace this parenthesis with the @ sign)taneculice.sk.

.

.

zdroj: súkromný foto archív Maka Hindy

Gumení chlapci častokrát vystupovali  v relácii Triangel, kde sa to nemohlo pomenovať break-dance, ale nazývali to športovo-pohybový tanec.Tiež pieseň od Vaša Patejdla "Chlapci z predmestia" má v sebe zakomponovaný podtón prvého slovenského street-dance.V klipe vystupujú samotní gumení chlapci natočení v horskom parku. Jej vysielanie bolo povolené až po revolúcií.

.

Edo Krajčír mal tú príležitosť prvý krát ukázať za socializmu Break-dance vo filme Fontána pre Zuzanu I. tu bola ich sloboda a
kreativita značne obmedzená, ľudia z produkcie na nich dávali pozor aby neukázali príliš mnoho, aby nepobúrili, či neohúrili publikum. Môžete tancovať, ale tak ako my budeme pískať. Chlapci si mohli zatancovať, len na slovenskú hudbu.

Skupina vydržala spolu zhruba dva roky a aj kvôli nástupu na povinnú vojenskú službu sa rozpadli. Najväčší rozmach dosiahli v roku 1984, kde sa zúčastnili majstrovstiev ČR v rock and rolle, kde pre nich bola vytvorená špeciálna kategória tak aby to neodporovalo režimu. Obsadili prvé tri miesta. Mali veľké pódiové turné "Afty na cestách", kde vystupovali v rôznych mestách  Od roku 1985  break-dance a electric boogie upadalo do zabudnutia. Mnoho chlapcov neskôr upustilo od tanca, pretože našli zdroj obživy v iných odvetviach.

< hip-hop a stret kultúr

Dejiny tanca>